AMERICKÝ VEĽVYSLANEC NA SR: Rómovia a Maďari musia mať rovnaké príležistosti

Bratislava 18. august 2010 (TASR) - O slovensko-amerických vzťahoch, rozvíjaní podnikania, energetickej bezpečnosti a túžbe spoznávať Slovensko hovorila TASR s novým americkým veľvyslancom Theodorom Sedgwickom, ktorý sa dnes ujal svojej funkcie.


Boli ste novinárom, vydavateľom, podnikateľom v drevospracujúcom priemysle. Hoci sa rodina tri generácie zaujímala o zahraničnú politiku, pre vás je úloha diplomata novou. Čo bude vašou prioritou - ekonomika alebo politika?

Myslím si, že v súčasnom svete je veľmi zložité oddeľovať ekonomické, politické či sociálne otázky. Pre mňa je vzrušujúce byť na Slovensku, najmä prísť ako nový veľvyslanec USA práve v čase nástupu novej slovenskej vlády. Jej program sa v mnohých aspektoch podobá agende nášho veľvyslanectva, preto bude pre mňa veľmi zaujímavé spolupracovať s vládou SR v celom spektre rozmanitých otázok. Moje priority sú do veľkej miery rovnaké ako priority slovenskej vlády - patrí k nim rozvoj podnikania, čo vnímam aj ako bývalý podnikateľ. Vláda tiež dala najavo, že sa bude vážne zaoberať korupciou, dbať na transparentnosť a zákonnosť. Sú to otázky úzko spojené s podnikaním. Pre podnikateľov, prichádzajúcich z iných krajín a z USA je dôležité, aby bola záruka transparentnosti a zákonnosti. K prioritám slovenskej vlády patrí i dôraz na vzdelanie, teším sa na spoluprácu v tejto oblasti, ako aj vo všetkých ostatných sférach.

Slovensko a Spojené štáty sú silnými spojencami. Budete pri spolupráci klásť väčšmi dôraz na bilaterálne vzťahy, alebo skôr vo väzbe na členstvo SR v Európskej únii?

Keď sa pozrieme na americko-slovenské vzťahy od vzniku samostatného Slovenska, od začiatku boli najmä bilaterálne. Slovensko urobilo veľký pokrok a stalo sa rozvinutou krajinou, členom Európskej únie, NATO a ďalších medzinárodných organizácií. Nakoniec ste sa pričlenili aj k eurozóne. Stať sa jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík Európy, to bol mimoriadny úspech. Myslím si, že kľúčom tohto úspechu bola integrácia so zvyškom Európy. Vzťahy už nie sú až tak bilaterálne, ide skôr o spoluprácu na svetovom fóre, spoluprácu na Balkáne, v Kosove, na Cypre či v Afganistane. Vzťahy sú väčšmi multilaterálne. Považujeme Slovensko za priateľa, partnera a spojenca Spojených štátov - snažíme sa spolupracovať v oblastiach, v ktorých je možné situáciu vo svete zlepšiť.

Jedným z vašich zámerov je pomôcť Slovensku zvýšiť jeho energetickú bezpečnosť a podporiť projekty spájajúce Európu. Ako hodnotíte úzku spoluprácu SR a Ruska v oblasti energetiky? 

 

Vie sa, že spolupráca Slovenska s Ruskom bola pre energetiku tejto krajiny vždy hlavným faktorom. Pokiaľ ide o Európu, a teda aj SR, je dôležité zabezpečiť energetickú diverzitu a kľúčom k tomu je diverzita zdrojov - to je základ energetickej bezpečnosti. V Spojených štátoch máme tiež problém s diverzitou zdrojov, potrebujeme "zelenú energetiku", prehliadala sa energetická efektivita - Európa a USA sa môžu jeden od druhého veľa naučiť. Podobnosť je v tom, že ani pre Spojené štáty, ani pre EÚ či Slovensko neexistuje v otázke energetiky jedna odpoveď, je veľa odpovedí.

 

Patríte k ľuďom so silným zmyslom pre ochranu prírody. Žiaľ, klimatické rokovania v Kodani zlyhali a samotné Spojené štáty doteraz neschválili novú environmentálnu legislatívu. V čom je problém?

 

Musím povedať, že americký prezident Barack Obama sa v tejto otázke nevzdal. Legislatíva o ochrane životného prostredia je dôležitou politickou témou, s tým súhlasím. Ale je tiež jednou z veľkých úloh vo vzťahu k vzdelávaniu verejnosti. Poviem to po svojom. Ak by som mal choré dieťa a jeden lekár by uviedol jeden dôvod a iný zas druhý dôvod, hľadal by som konsenzus. A treba povedať, že v otázke klimatických zmien rastie vo svete konsenzus - aj vzhľadom na posledné udalosti, ako sú požiare v Rusku či záplavy v Pakistane. Ruský prezident Dmitrij Medvedev tiež v súvislosti s klimatickým zmenami vyslovil veľké obavy. Vo verejnosti silnie vedomie, že ide o vážne otázky, ktorým treba čeliť. Znovu sa vrátim k energetickej diverzite, sú to navzájom veľmi spojené problémy. Čo sa týka environmentálneho zákona v USA, asi to nebude hotové do konca roka. Teraz sa prerokúva energetický zákon, čo je súvisiaca legislatíva. Obamova administratíva bola v environmentálnych otázkach veľmi ambiciózna, tieto ciele nie je ľahké dosiahnuť.

 

SR je aktívna v misiách OSN. Slovenskí vojaci bojujú i v Afganistane a ich počet sa ešte zvýši. Na rozdiel od Washingtonu ale Bratislava neuznala samostatnosť Kosova. Budete so slovenskými politikmi hovoriť aj o tomto probléme?

 

So slovenskými politikmi budem rád hovoriť o všetkom, všetko je témou na rokovanie. Ako som už povedal, naše krajiny sa zhodnú v množstve otázok. Čo sa týka Kosova, Spojené štáty majú svoj názor a SR má svoj. Napriek rozdielnym postojom v otázke uznania tejto krajiny je však slovenská zahraničná politika na Balkáne mimoriadne konštruktívna, osobitne práve v Kosove. Bývalý slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák bol vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine. Slovenskí diplomati sa vždy veľmi zaujímali o Balkán, veľa o ňom vedia a mier v tejto časti Európy pretrváva aj vďaka ich prínosu.

 

Nepochybne ste informovaní o otázkach postavenia menšín na Slovensku. Akým spôsobom treba pristupovať k menšinám a riešiť problémy s tým spojené?

 

Spojené štáty majú bohaté skúsenosti s menšinami. Za ostatné desaťročia sa urobil veľký a badateľný pokrok. Myslím si, že tým podstatným je, aby vláda zabezpečila rovnosť príležitostí - vo vzdelávaní, v otázkach zamestnania. Americká vláda tak robí a zasadzujeme sa o to vo všetkých krajinách, kde máme diplomatov. Kľúčom je vzdelanie, aby mali menšiny - maďarská a rómska menšina v SR - rovnaké príležitosti. Chcel by som tiež povedať, že v Spojených štátoch patrí tolerancia k základným hodnotám a nová slovenská vláda prejavila v tejto otázke veľmi progresívny názor.

 

Poznali ste niekoho zo Slovenska pred svojou nomináciou na post veľvyslanca? Možno prvý dojem o krajine pomohli urobiť osobnosti zo športu, politiky, študenti, či Američania slovenského pôvodu...

 

Vyrástol som v Ohiu, kde máme veľkú, možno až stotisícovú komunitu slovenského pôvodu. V parku v Clevelande je prekrásna socha Milana Rastislava Štefánika. Ak nadviažem na slová o rozvoji podnikania, tak by som chcel, aby sa slovenská komunita v USA zapojila do rozvíjania slovensko-amerických podnikateľských a obchodných aktivít. Som síce z Ohia, ale vyše 30 rokov žijem vo Washingtone, v ktorom je hrdinom slovenský hokejista Peter Bondra. Osobne ho nepoznám, ale mám priateľov, ktorí sú s ním v kontakte. Telefonovali sme spolu a sľúbil, že keď bude na Slovensku, tak bude možnosť na stretnutie.

 

Asi bude každý zvedavý na vaše prvé kroky na novom pôsobisku. Aké máte plány pri spoznávaní Slovenska?

 

Mám vzťah k histórii, ale som aj človekom, ktorý je rád vo voľnej prírode. Takže rád spoznám všetko, od slovenských zámkov a pamiatok cez rybačku, poľovačku, možnosti lyžovania. Teším sa na návštevu národných parkov, Vysokých Tatier a Slovenského raja. Chcel by som však spoznať každý kút tejto krásnej krajiny. Nedávno sme boli v Pezinku, na vínnej ceste, kde bola skvelá ochutnávka vín. Prirodzene, neprezradím, ktoré víno bolo najlepšie - veď som diplomat! Ale mám rád suché vína.

 

Údelom diplomatov je, že sú ďaleko od domova. Možno máte talizman, alebo by ste v Bratislave chceli mať pripomienku niekdajšieho životného štýlu?

 

Mám veľmi rád psov. Musím túto otázku ešte prebrať so svojou manželkou, ale chcel by som, aby sme aj v Bratislave mali psa. Myslel som na labradora alebo zlatého retrívera. Ak má človek psa, jeho život sa zmení. Keď však štvornohý priateľ umrie, je to ako strata člena rodiny. Počul som, že na Slovensku sú dobré plemená. Nebudem hľadať len domáceho miláčika, ale aj psa, s ktorým by sa dalo chodiť na poľovačky - skrátka priateľa.

Najčítanejšie

Neprehliadnite

Televízne formáty

Zaujímavosti

Študenti nedostatkových profesií môžu získať štipendium 16 500 € na tri roky.

Budúci študenti, ktorí sa rozhodnú študovať nedostatkové profesie na vysokých školách, môžu získať štipendium 16.500 eur na tri roky. Vyplácané bude priebežne. Získať ho môže 400 študentov.

Showbiz

Útok múkou na Jana Bendiga bol podvod. Konštatuje to po vyšetrovaní pražská polícia.

Pražská polícia útok na speváka Jana Bendigova vyšetrovala. Dnes konštatuje, že to bol podvod. Spevákovi hrozí pokuta pre zbytočné vyšetrovanie.