KULTÚRA: Rómski primáši nemajú záujem o súťaž Rinalda Oláha.

ilustračné foto Ľ. Balko

Minulý týždeň sa vo Zvolenskej Slatine uskutočnil 8. ročník súťaže predníkov o cenu primáša Rinalda Oláha. Kým v minulosti bolo zvykom, že sa do súťaže hlásilo prevažne viac Rómov, dnes je to inak. Organizátori dostali prihlášky len od troch rómskych primášov.

"Mrzí nás, že sa prihlasuje veľmi málo Rómov hoci tu v okolí či už v Ponikach alebo na Hrochoti je dosť primášov. Niekedy sa nám ich podarí prehovoriť, niekedy nie," povedala pre Gipsy Television jedna z organizátorov súťaže, Zuzana Pavlíková. 

Tento rok sa do súťaže prihlásili len traja Rómovia, z toho bola jedna primáška - Stanislava Vozárová z Novej Bane. Podľa Pavlíkovej môže byť za nezáujmom aj to, že v prípade ich neúspechu by stratili prestíž, ktorú majú v komunite.



Do súťaže sa celkovo prihlásilo len 6 primášov. Víťazom súťaže sa v I. kategórii stal Ján Čipčala. Prvé miesto v II. kategórii porota neudelila. Ján Berky získal mimoriadne ocenenie za individuálny prístup k štýlovej interpretácii podpolianskeho folklóru. Odborná porota ocenila aj primášku Stanislavu Vozárovu za technicky zvládnutú interpretáciu rómskych čardášov.

Súťaž nesie meno po rómskom primášovi

Legendárny husľový virtuóz, Rinaldo Oláh sa narodil v roku 1929 vo Zvolenskej Slatine na strednom Slovensku do muzikantskej rodiny. Otec, ľudový hudobník, ho odmalička učil hrať na husliach. Spolu hrávali na svadbách, a ako päťročný už bol Rinaldo primášom. Keď mal sedem, začal chodiť do hudobnej školy vo Zvolene. 

Tam, ako aj neskôr na pražskom konzervatóriu, ho voviedli do tajov vážnej hudby, dokonca mu navrhli, aby sa jej profesionálne venoval. Hudobný talent dostal síce do vienka, ale on ho ďalej rozvíjal. Cvičil dvanásť hodín denne. Vážnu hudbu hral bravúrne a bol jej fenomenálnym interpretom, hral napríklad Brahmsa, Paganiniho. 

Jeho hlavnou devízou však stále zostávala ľudová hudba, bol jej živým nosičom. Jeho hudba je presýtená ľudským teplom a jasnými farbami, ako vravia odborníci. V roku 1947, keď hral s očovským folklórnym súborom na festivale Pražská jar, hudobníci z filharmónie, Národného divadla a iní odborníci, ktorých zaujal jeho talent, mu ponúkli štúdium na pražskom konzervatóriu. Vtedy sedemnásťročný Rinaldo zvládol šesťročné štúdium za tri roky a vrátil sa na Slovensko. 



Nemohol chýbať pri zakladaní prvého profesionálneho folklórneho súboru na Slovensku - Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, ktorý hľadal mladé, nádejné talenty. Patrí k jeho spoluzakladateľom a spojil s ním svoj život na vyše 30 rokov. Naplno sa v ňom uplatnil, veľa s ním cestoval. 

Roky pracoval aj vo vtedajšom Československom rozhlase v Bratislave a nahral stovky ľudových piesní vo vlastnej úprave. Aj v dôchodkovom veku pomáhal v SĽUK-u a nastupujúcich mladých hráčov zaúčal do tajov špeciálnej svojskej techniky virtuóznej hry na husliach. 

V roku 2000 udelili tomuto husľovému umelcovi rómskeho pôvodu Cenu ministra kultúry SR. Za jeho jedinečné interpretačné majstrovstvo, ktorým obohatil hudobnú kultúru Slovenska, ho nazývali aj Paganini zo Slatiny. Rinaldo Oláh zomrel 1. júna 2006 vo veku 77 rokov.