IVAN RÁC: Chcem vrátiť tejto krajine to, čo do mňa investovala.

Meno a priezvisko: Ivan Rác

Trvalý pobyt: Zbehy

Ukončené najvyššie vzdelanie: PhD.

Rodinný stav (+ počet detí): Ženatý, 1 dieťa

Kandidát na poslanca NR SR: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), č. 60

Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do politiky?

Ľudia ma poznajú ako učiteľa na vysokej škole a poslanca v mojej rodnej obci Zbehy. Vzdelávam sa 25 rokov a hlásim sa do verejnej služby, pretože mi nie je jedno, ako bude vyzerať naša krajina, ako bude žiť moja dcéra, moja rodina. Chcem tejto spoločnosti vrátiť to, čo do mňa investovala. Pripravujem mladých ľudí na poslanie pomáhať iným v núdzi a som presvedčený o tom, že každý z nás dostane od tejto spoločnosti šancu robiť to, čo ho napĺňa, bude sa nám žiť lepšie. Pre mňa sú deti symbolom budúcnosti, ak im nedáme šancu a možnosť rozvíjať sa, nebudú mať žiadnu budúcnosť.Od roku 2010 som aj komunálnym poslancom v obci, kde žijem. Druhé volebné obdobie som predsedom sociálnej a školskej komisie. Dennodenným kontaktom s ľuďmi v obci som získal ich dôveru a mandát zastupovať ich v národnom parlamente. A tak mojím krédom je zastupovať všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí zmýšľajú a konajú tak ako ja.

Prečo danú situáciu zmeníte práve vy?

V tejto krajine sme si za posledné roky zvykli na zneužívanie moci a neprávosť, ktorá dominuje. Zostali sme absolútne imúnni voči tomu, čo všetko zlé sa tu deje. Kde sa stratila láska k blížnemu? Väčšina tejto krajiny je apatická a neverí, že sa niečo zmení. Ja som ako mladý Róm, vyštudoval vysokú školu, mám doktorát a nehanbím sa povedať, že som v živote poznal čo je krivda.  V mojom živote okrem rodiny, ktorú si nesmierne ctím za bezvýhradnú podporu, mi pomohli učitelia a učiteľky na všetkých stupňoch vzdelania. Bez nich by som nebol tým, kým som dnes. Žijem a verím v hodnoty, ktoré mi rodina a spoločnosť vštepovala od útleho veku. Hodnoty ako je láska, úcta a rešpekt k blížnym. Som pripravený otvoriť sa novým výzvam, ale  najmä službe – ľuďom, bez rozdielu na vek, národnosť, pohlavie.  

Myslíte si, že vám k tomu pomôže politická strana, za ktorú kandidujete?

Hnutie, ktoré zastupujem, má „v politickom priestore“ jasnú a čitateľnú hodnotovú orientáciu. Je stabilné, vyvíjajúce sa ruka v ruke s ponovembrovým odkazom slobody a demokracie. V tom, akú politiku presadzuje, je mi osobnostne najbližšie.

Viete aké majú Rómovia na Slovensku problémy?

Na Slovensku žije viac ako 400 tisíc Rómov. Uvedomujem si, že je nesmierne dôležité nazerať na nás ako na ľudí, nie cieľovú skupinu, nie objekt opatrení. Rómovia nepredstavujú homogénnu skupinu. Stále platí, že sme zrkadlom majority. Sú teda medzi nami tí, ktorí majú šancu chodiť do školy, do práce, bývať v adekvátnych podmienkach, ale aj tí, ktorí túto šancu nedostali. Nesmieme niesť na našich pleciach batohy kolektívnej viny.

Prajem si žiť v krajine, kde nebudem rómsky vysokoškolský učiteľ, ale „len“ vysokoškolský učiteľ s menom Ivan Rác. Často zabúdame na Rómov, ktorí nežijú v znevýhodnených podmienkach, ktorí pracujú, vzdelávajú sa, ale ktorí sú vystavení veľkej miere nenávisti a rasizmu. Stereotypy vnímania Rómov len v negatívnom ponímaní a sa stali pravdou, nemennou. Dnes každého zaujíma viac to, koľko Rómov poberá sociálne dávky ako to, že pätinu všetkých verejných financií pohltí korupcia. V segregovaných lokalitách sú problémy veľmi ťaživé, ľudia žijúci v týchto podmienkach žijú už pod hranicou chudoby a preto si zaslúžia konzekventné riešenia. Títo ľudia bojujú o každodenné prežitie. My chceme, aby mysleli na budúcnosť, ale ONI žijú len v ťaživej prítomnosti. Hlásim sa k rozumnej a zodpovednej politike, nie k populizmu.

Chcem  všetkých vyzvať k tomu, aby sme nelegitimizovali ich život v komunitách. Veď žijú v dome z papiera. Mnohí nemajú ešte stále prístup k pitnej vode, deti sa učia v kontajneroch a ďaleko od obce. O práci sa im, bohužiaľ, ani už nesníva. Potenciál, ktorý v sebe generácia mladých a ľudí v strednom veku má, sa nenávratne stráca. Je tu však nielen nádej a viera, že sa to dá zmeniť. Vždy sa mi premieta pri tejto súvislosti „keď sa chce, tak sa to dá“. Ako?

Neposilňujme štatút nášho bezmocného zástupcu, teda splnomocnenca. Moc by sme mali využiť v prospech dobra pre ľudí, nie na ich úkor. Podporujme prevenciu na všetkých úrovniach, ktorej cieľom je eliminácia napätia a rizík. Odmietajme represiu a opatrenia založené na etnickom princípe. Spolužitie Rómov a majority nesmie byť súčasťou agendy ministerstva vnútra, ide o prierezovú tému a preto musí mať nadrezortné postavenie. Posilňujme kompetencie samospráv, princíp participácie a spolupráce s mimovládnymi organizáciami, cirkvami, ale hlavne, financujme a kontrolujme projekty na základe objektívnych merateľných výsledkov. Je to seriózny návrh pre zlepšenie spolužitia s Rómami na Slovensku. Treba si uvedomiť, že politici odchádzajú, ale Rómovia zostávajú. V tejto krajine žiť budeme, ale je dôležité ako.