Zamestnanosť Rómov výrazne zaostáva za väčšinovou populáciou na Slovensku.

ilustračné foto

Vyplýva to z analýzy dát Atlasu rómskych komunít a individuálnych administratívnych údajov. Inštitút finančnej politiky na MF SR spolu s OECD tak po prvý krát na dátach ukázali, aký je reálny stav vzdelanostnej úrovne a zamestnanosti Rómov. V rovnakom tandeme už v súčasnosti pripravujú širšiu analýzu venovanú riešeniam najpálčivejších otázok rómskej komunity na Slovensku.

V období rokov 2004 až 2017 dosahovala miera zamestnanosti Rómov len zhruba tretinu miery zamestnanosti väčšinovej populácie. V roku 2017, v zlatých časoch slovenského trhu práce, sa miera zamestnanosti Rómov zvýšila na takmer 21 %. Stále však výrazne zaostávala za väčšinovým obyvateľstvom nielen na úrovni SR, ale i za „nerómskym“ obyvateľstvom žijúcim v tých istých obciach.

Výrazný rozdiel v zamestnanosti Rómov je aj medzi pohlaviami. Miera zamestnanosti žien dosahuje len približne 16 % oproti 26 % u mužov. Je to predovšetkým výsledok tradičného rozdelenia úloh v rómskych domácnostiach, kde sa ženy často venujú domácim prácam a výchove detí.

Problém vidia analytici nielen v nízkej kvalifikácii a zručnostiach, ale aj v slabých výsledkoch Rómov v  školskom systéme. „Môžeme povedať, že prostredie chudobnej domácnosti, kde prevažuje nízke vzdelanie rodičov, tiež výrazne ovplyvňuje výsledky ich detí v škole,“ uviedol Slavomír Hidas z Inštitútu finančnej politiky na MF SR.


Chudoba má negatívny vplyv na výsledky rómskych detí. Rómske deti sú oveľa častejšie diagnostikované so sociálnym znevýhodnením alebo pochádzajú z chudobných domácností. Až takmer polovica týchto detí žije v domácnosti, ktorá poberá hmotnú núdzu. Výrazne zaostáva aj predškolská výchova rómskych detí, čo následne ovplyvňuje aj ich výsledky v škole.

Rómskym deťom sa v školskom systéme nedarí, odchádzajú z neho skoro a so zlými výsledkami. Vo výsledkoch celoslovenského testovania žiakov základných škôl v 5. a 9. ročníku dosahujú rómski žiaci zhruba polovičnú úspešnosť oproti majorite a približne polovica z nich sa do 9. ročníka ani nedostane. Tento fakt je spôsobený opakovaním ročníkov a ukončením povinnej školskej dochádzky už v 16. roku života. V dôsledku toho len každý druhý Róm vo vekovej skupine 17 až 18 rokov študuje na strednej škole. Z toho následne v neskoršom veku vyplýva aj nízka zamestnanosť v tejto populácii.

Tieto prvotné výsledky ukazujú, že v oblasti integrácie Rómov na trhu práce nastal len malý progres a ich zamestnanosť naďalej dlhodobo zaostáva za väčšinovou populáciou. To je vo veľkej miere zapríčinené nízkou úrovňou vzdelania a limitovanou podporou zo strany politík zamestnanosti. Je preto nevyhnutné posilniť politiky podporujúce integráciu Rómov na trhu práce a vo vzdelávaní. Medzinárodné organizácie v tejto súvislosti tiež odporúčajú Slovensku zlepšiť monitoring a analytické nástroje, ktoré zvýšia efektívnosť týchto politík.