SOCIÁLNE: Rómski žiaci sa v škole cítia dobre, vyháňajú ich existenčné problémy

foto TASR

Vzdelávanie Rómov skúmali v dvoch anonymných okresných mestách, v 27 školách, pričom pokryli celú populáciu 15 a 16-ročných žiakov v 800 dotazníkoch. Skúmané mestá, ktoré sa líšia ekonomicky aj etnicky, nazvali pracovne Hrdé a Krásne.

Výskum podľa sociologičky Slovenskej akadémie vied (SAV) Zuzany Kusej potvrdil, že pre ľudí v hmotnej núdzi sú náklady zdanlivo bezplatného štúdia neúnosné. "Je to stav, o ktorý sa nikto nezaujíma, nikto sa to nepokúša reformovať," uviedla. Takmer 70 percent rómskych žiakov malo oboch rodičov nezamestnaných. Rodičia často žiadajú, aby mohli odísť zo školy po tom, čo dovŕšia 16 rokov. Finančne náročnejšie by pre týchto žiakov bolo štúdium na odborných školách než gymnáziách, kde by si museli zakúpiť nejaké pomôcky, napr. biely plášť.  Výskum tiež zistil, že na školské výsledky žiakov nevplýva ani tak etnicita ako vzdelanie ich rodičov. Zlé známky spôsobuje aj triedenie žiakov do tried podľa prospechu. "Toto sústreďovanie žiakov so slabším prospechom vedie k tomu, že v týchto triedach vedie k zoslabovaniu motivácií," vysvetlila Kusá.

Učitelia v triedach so slabším prospechom podľa sociologičky automaticky znižujú nároky, majú nižšie požiadavky na deti a takto klesá aj kvalita vzdelávania. Riaditelia škôl tvrdia, že toto delenie nemôžu zrušiť, vyžadujú si ho samotní rodičia. Ak by riaditelia nevychádzali v ústrety požiadavkám rodičom, tak by o tú školu bol menší záujem, tvrdí Kusá. Väčšia tolerancia k žiakom sa uplatňovala v tých školách, kde žila aj maďarská menšina. Medzietnické priateľstvá sú podľa zistení veľmi zriedkavé. Komunikácia je medzi žiakmi inej národnosti často formálna a zdvorilá.

"Niektorí rómski žiaci mali už v materských školách zážitok, že sa s nimi nechceli hrať," upozornila Kusá. Tvrdí, že majoritná spoločnosť má ambíciu dištancovať sa aj od tých "najmilších rómskych detí" a tento fakt je kultúrne tolerovaný. David Kostlán zo SAV upozornil, že na tieto nefungujúce vzťahy má vplyv aj voľný čas. "Rómske deti väčšinou trávia čas vonku, kde nemajú prístup k nerómskym deťom." Rodičia od učiteľov tiež žiadajú, aby ich deti napr. nesedeli s rómskymi v jednej lavici.

Škola má aj napriek tomu podľa ďalšej riešiteľky výskumu Juriny Rusnákovej zo SAV veľký potenciál rozvíjať medzietnickú komunikáciu. "V skúmaných mestách nechodilo žiadne z rómskych detí na segregovanú školu a navštevovalo národnostne zmiešané triedy," vyzdvihla jedno z pozitív.
Projekt Etnické rozdiely vo vzdelávaní a nerovnaké vyhliadky mestskej mládeže v rozšírenej Európe (EDUMIGROM) skúmal podobnosti a rozdiely vo vzdelávaní Rómov v nových členských štátoch a druhej generácie prisťahovalcov v starých členských štátoch EÚ. Koordinátorom EDUMIGROM bola Stredoeurópska univerzita v Budapešti. Na riešení sa podieľali výskumníci z deviatich krajín.