EK: Štáty EÚ vytvorte vnútroštátne stratégie integrácie Rómov

Štrasburg/ Bratislava 5. apríla 2011 (Gipsy Television/ Daniela Strelková) - Európska komisia dnes predloží rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov. Tento rámec EÚ má usmerniť vnútroštátne politiky integrácie Rómov a mobilizovať prostriedky na úrovni EÚ na podporu úsilí na začlenenie. Rámec je zameraný na štyri piliere: prístup k vzdelaniu, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývaniu. Členské štáty by mali stanoviť vnútroštátne ciele integrácie Rómov s ohľadom na podiel rómskeho obyvateľstva na ich území a odlišné východiskové pozície.

„Napriek dobrému úmyslu niektorých politikov sa počas posledných rokov zmenilo v živote väčšiny Rómov príliš málo" pre Gipsy Television povedala podpredsedníčka Komisie Viviane Reding, komisárka EÚ pre spravodlivosť. „Členské štáty sú zodpovedné za odstránenie vylúčenia Rómov v školách, na pracovných miestach, v oblasti zdravotnej starostlivosti a bývania. Toto je vážna výzva. Z tohto dôvodu sme stanovili ciele integrácie Rómov. Je potrebné, aby sa vlády, regionálne a miestne správy zaviazali ich uskutočniť. Je čas uskutočniť dobré úmysly a prijať konkrétne opatrenia. Podľa mňa je najdôležitejšie, aby členské štáty pomohli zaistiť, aby rómske deti získali aspoň základné vzdelanie."

 

Rómovia v Európe žijú v podstatne horších sociálnych a ekonomických podmienkach ako väčšinové obyvateľstvo. Prieskum v šiestich štátoch EÚ ukázal, že len 42 % Rómov získa základné vzdelanie v porovnaní s priemerom EÚ 97,5 %. V sekundárnom vzdelaní sa dochádzka Rómov odhaduje na 10 %. Na pracovnom trhu je pri nich príznačná nižšia úroveň zamestnanosti a vyššia miera diskriminácie. V oblasti bývania často nemajú prístup k základným službám, ako napríklad tečúcej vode alebo elektrickej energii. Aj v oblasti zdravia existuje rozdiel. Stredná dĺžka života Rómov dosahuje o desať rokov menej ako je priemer EÚ 76 rokov u mužov a 82 rokov u žien.


Komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor vyhlásil: „pretrvávajúce vylúčenie Rómov je v Európe v 21. storočí, vybudovanej na princípoch rovnosti, demokracie a dodržiavania práva neakceptovateľné. Životné podmienky väčšiny Rómov a ich vzťahy s väčšinovým obyvateľstvom sa v posledných rokoch zhoršili." Ďalej zdôraznil: „v niektorých krajinách nebude možné dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 bez dosiahnutia pokroku pri integrácii Rómov."


Integrácia Rómov by mohla priniesť ekonomické výhody. Rómovia predstavujú rastúci podiel obyvateľstva v produktívnom veku s priemerným vekom 25 rokov v porovnaní s európskym priemerom 40 rokov. Tvoria jednu pätinu obyvateľov Bulharska a Rumunska, ktorí dosiahli produktívny vek. Podľa výskumu Svetovej banky by plná integrácia Rómov mohla ekonomikám niektorých krajín priniesť až 0,5 miliardy EUR prostredníctvom zvýšenia produktivity, zníženia výdavkov na sociálnu starostlivosť a zvýšenia príjmov z daní.


V minulosti EÚ opakovane zdôrazňovala potrebu lepšej integrácie Rómov, naposledy v správe z apríla 2010 (IP/10/407). Právne predpisy EÚ (smernica o rasovej rovnosti) už zaväzujú členské štáty, aby etnickým menšinám, ako napríklad Rómom, poskytli prístup k vzdelaniu, bývaniu, zdravotnej starostlivosti a pracovným príležitostiam. V decembri 2010 pracovná skupina pre problematiku Rómov zistila, že ešte stále nie sú zavedené účinné a vhodné opatrenia, ktoré by riešili sociálne a ekonomické problémy prevažnej časti Rómov v Európe (MEMO/10/701). Teraz je dôležité zvýšiť úsilie a zaistiť, aby vnútroštátne, regionálne a miestne politiky boli zamerané na Rómov jasným a konkrétnym spôsobom. Na základe týchto zistení rozvíja rámec EÚ cielený prístup na integráciu Rómov prostredníctvom stanovenia cieľov pre:
- vzdelávanie: zaistiť, aby každé rómske dieťa ukončilo základnú školskú dochádzku,
- zamestnanosť: zníženie rozdielu v zamestnanosti medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom,
- zdravotnú starostlivosť: zníženie rozdielu v stave zdravia, napríklad prostredníctvom zníženia dojčenskej úmrtnosti u Rómov,
- bývanie: zaistenie prístupu k verejným službám ako dodávka vody a elektrickej energie.

 

Členské štáty do konca roka 2011 musia predložiť vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, v ktorých stanovia spôsob, ako chcú prispieť k plneniu týchto cieľov. Rámec je v súlade s cieľmi širšej stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, sociálneho zahrnutia a vzdelávania. Dosiahnutie týchto cieľov je dôležitým príspevkom pri úsilí členských štátov o dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020. Komisia tiež navrhuje riešenia na zaistenie vyššej efektívnosti využitia fondov EÚ na podporu integrácie Rómov. Komisia vyzýva členské štáty, aby upravili operačné programy spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, aby lepšie podporili projekty zamerané na Rómov. Okrem toho chce Komisia zaviesť účinný monitorovací mechanizmus na meranie výsledkov s cieľom zaistiť, aby rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie pre Rómov znamenal skutočnú zmenu. Kľúčovú úlohu zohráva Agentúra Európskej únie pre základné práva, ktorá v spolupráci s ostatnými organizáciami zbiera údaje o sociálnej a ekonomickej situácii Rómov. Členské štáty sa vyzývajú, aby ustanovili vnútroštátne kontaktné body na správu, monitorovanie a podávanie správ o implementácii vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov. Európska komisia bude každý rok podávať správy o pokroku, dosiahnutom v členských štátoch.

Rómovia, ktorí tvoria najväčšiu etnickú menšinu v Európe, sú storočia jej súčasťou, avšak často sa potýkajú s predsudkami, intoleranciou, diskrimináciou a vylúčením. Mnohé oblasti, v ktorých je možné zlepšiť integráciu Rómov, ako napríklad vzdelanie, zamestnanosť, zdravotná starostlivosť a bývanie, primárne patria do zodpovednosti štátnych alebo regionálnych orgánov. EÚ však má dôležitú úlohu pri koordinácii činnosti členských štátov a prostredníctvom finančných nástrojov poskytuje pomoc. V lete 2010 Európska komisia zaujala stanovisko, že Rómovia sú občanmi EÚ a mali by v plnej miere využívať svoje práva a plniť všetky povinnosti podľa právnych predpisov EÚ (SPEECH/10/428 and MEMO/10/502).

Najčítanejšie

Neprehliadnite

Televízne formáty

Zaujímavosti

Študenti nedostatkových profesií môžu získať štipendium 16 500 € na tri roky.

Budúci študenti, ktorí sa rozhodnú študovať nedostatkové profesie na vysokých školách, môžu získať štipendium 16.500 eur na tri roky. Vyplácané bude priebežne. Získať ho môže 400 študentov.

Showbiz

Útok múkou na Jana Bendiga bol podvod. Konštatuje to po vyšetrovaní pražská polícia.

Pražská polícia útok na speváka Jana Bendigova vyšetrovala. Dnes konštatuje, že to bol podvod. Spevákovi hrozí pokuta pre zbytočné vyšetrovanie.