V českej obci Lety u Písku sa konala spomienka na rómske obete holokaustu.
foto: holocaustremembrance.com
Niekoľko stoviek aktivistov z Česka i zahraničia sa včera zišlo v českej obci Lety u Písku, aby si uctili pamiatku rómskych obetí holokaustu. Súčasne však žiadali odstránenie ošipárne, ktorá stojí na tomto pietnom mieste.
"Lety sú symbolom neúcty k obetiam holokaustu všade v Európe a sú hanbou Českej republiky. Európska únia musí zastaviť dotácie, ktoré prasacej farme dáva a majitelia musia vyjsť štátu v ústrety, pretože dôstojnosť obetí holokaustu je viac než zisk," upozornil Benjamin Abtan, prezident európskeho protirasistického hnutia EGAM. Upozornil, že zodpovednosť za daný stav má aj česká vláda, lebo tu boli väznení a mučení Rómovia s českým občianstvom a dozorcovia a vrahovia boli protektorátni žandári.
Spravodajský server iDNES citoval Jana Čecha, podpredsedu predstavenstva spoločnosti AGPI, ktorá ošipárne vlastní, ktorý odmietol, že by firma na prevádzku dostávala európske dotácie. Server dodal, že ministerstvo kultúry ČR rokuje so spoločnosťou AGPI o podmienkach výkupu farmy. Zatiaľ si ale obe strany len vymenili posudky o hodnote nehnuteľností, pozemkov a technického vybavenia ošipárne.
Abtan upozornil, že odstránenie ošipárne by vyšlo na niekoľko miliónov eur, čo je pre štátny rozpočet zanedbateľná suma. Uviedol, že ak nedôjde k dohode k firmou, štát bude musieť farmu vyvlastniť.
Na akciu prišiel aj minister spravodlivosti ČR Robert Pelikán. Upozornil, že vláda už dávno rozhodla, že situáciu vyrieši a je hanba, že to nedokázala. Uviedol, že si nevie predstaviť nič horšie, čo by mohlo byť na mieste koncentračného tábora, než sú ošipárne.
"Máme povinnosť voči všetkým, ktorí tu zomreli, túto situáciu vyriešiť," uviedol minister spravodlivosti. Dodal, že kauza nie je len problémom vlády, ale aj spoločnosti AGPI, ktorá by sa mala hanbiť za to, čo na takom mieste prevádzkuje, a mala by sa nesnažiť na výkupe zarobiť.
O to, aby ošipáreň z pietneho miesta zmizla, sa snažili české vlády už od roku 1998, keď o tomto probléme začal ako prvý hovoriť vtedajší minister Vladimír Mlynář. Odvtedy sa však žiadnej vláde nepodarilo s problémom pohnúť, uviedol server iDNES.
