Pán vicepremiér,
aký je váš názor na prepustenie jedinej maďarsky hovoriacej pracovníčky reg.kancelárií USVRK pánom Pollákom? Ako zamestnankyňa košickej regionálnej kancelárie, učiteľka rómskych detí s 34- ročnou praxou a to aj v riadení ZŠ, prvá v realizovaní pilotného projektu nultých ročníkov od r. 1992, pôsobica na USVRK od r. 2005 som poskytovala školám slovenským aj maďarským odborné metodické poradenstvo najmä v oblasti individuálnej integrácie rómskych žiakov za účelom zabránenia ich prekladania do špeciálnych škôl. Bola som jedinná, ktorá s maďarsky hovoriacimi Rómami sa rozprávala po maďarsky (otec maďar z Budapešti)a to aj počas Ficovej vlády, keďže po slovensky nevedeli a ak som mala riešiť ich problémy, dôležité bolo rozumieť si. Na túto skutočnosť upozornil riaditeľku odboru nový kolega, dosadený na USVRK v r. 2008, ktorému moja maďarská komunikácia vadila a oznámil to riaditeľke odboru p. Buksovej (SNS). Tá sa ma snažila vyštvať z úradu hrubým šikanovaním za pomoci kolegu, ktorému som vadila pre jeho časté zneužívanie služobného auta na súkromné účely, ktoré som od r. 2005 mala do starostlivosti zverené ja. Skončilo to "vyrobením" rozhodnutia o zrušení 3 štátnozamestnaneckých miest, medzi nimi aj môjho. Rozhodnutie bolo vydané bez organizačných zmien a vydal ho vtedajší vedúci služobného úradu (SNS), ktorý nebol štatutárnym orgánom, rozhodnutie vydal bez povinných náležitostí ako je poučenie a iné a tiež úplne bez pečiatky. Len kus papiera bez pečiatky, vydaného nekompetentným. (O platnosti rozhodnutia rozhoduje súd na základe mojej žaloby z decembra min. roku.)Na základe toho rozhodnutia z 11.2.2010 som dostala k 1.12.2011 výpoveď. Predchádzal jej však rozhovor s p. Pollákom, ktorý si ma počas práceneschopnosti predvolal a oznámil, že so mnou neráta a hrubým nátlakom sa ma snažil presvedčiť aby som dobrovoľne odišla. Viackrát zdôraznil, že potrebuje miesta pre svojich ľudí, ktorým môže dôverovať. Mne oznámil, že aj tak zomriem (som ZŤP, 50%-ný invalid po 3 mozgových infarktoch)a to vraj 4. apríla, preto si mám život užívať. Odporúčal mi ísť kopať záhradu. Teraz je oblasť pedagogická obsadená na USVRK nepedagógmi, ktorí nikdy neučili a teda nemôžu školám poskytnúť poradenstvo. Rómovia z Čiernej nad Tisou sa na mňa nešťastní obrátili s tým, že počas návštevy pracovníkov košickej kancelárie na ich maďarsky položené otázky na čo boli zvyknutí, boli vraj okríknutí, že na Slovensku sa má hovoriť po Slovensky. Považujete za správne takéto riešenie rómskej problematiky?
Tkáčiková Eva
Nebudem sa vyjadrovať k pracovno-právnym vzťahom. V takýchto prípadoch, keď sa vyčerpajú všetky možnosti a zamestnávateľ sa nevie dohodnúť so zamestnancom, je správny postup obrátiť sa na súd – a ten rozhodne. Čo sa týka používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, našu snahu o naplnenie ústavných práv aj komfortu príslušníkov národnostných menšín azda najlepšie dokumentuje návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, o ktorom sa teraz veľa diskutuje a čaká ho schvaľovací proces vo vláde aj v parlamente.
Milan Horváth
Milan Horváth
aký je váš názor na prepustenie jedinej maďarsky hovoriacej pracovníčky reg.kancelárií USVRK pánom Pollákom? Ako zamestnankyňa košickej regionálnej kancelárie, učiteľka rómskych detí s 34- ročnou praxou a to aj v riadení ZŠ, prvá v realizovaní pilotného projektu nultých ročníkov od r. 1992, pôsobica na USVRK od r. 2005 som poskytovala školám slovenským aj maďarským odborné metodické poradenstvo najmä v oblasti individuálnej integrácie rómskych žiakov za účelom zabránenia ich prekladania do špeciálnych škôl. Bola som jedinná, ktorá s maďarsky hovoriacimi Rómami sa rozprávala po maďarsky (otec maďar z Budapešti)a to aj počas Ficovej vlády, keďže po slovensky nevedeli a ak som mala riešiť ich problémy, dôležité bolo rozumieť si. Na túto skutočnosť upozornil riaditeľku odboru nový kolega, dosadený na USVRK v r. 2008, ktorému moja maďarská komunikácia vadila a oznámil to riaditeľke odboru p. Buksovej (SNS). Tá sa ma snažila vyštvať z úradu hrubým šikanovaním za pomoci kolegu, ktorému som vadila pre jeho časté zneužívanie služobného auta na súkromné účely, ktoré som od r. 2005 mala do starostlivosti zverené ja. Skončilo to "vyrobením" rozhodnutia o zrušení 3 štátnozamestnaneckých miest, medzi nimi aj môjho. Rozhodnutie bolo vydané bez organizačných zmien a vydal ho vtedajší vedúci služobného úradu (SNS), ktorý nebol štatutárnym orgánom, rozhodnutie vydal bez povinných náležitostí ako je poučenie a iné a tiež úplne bez pečiatky. Len kus papiera bez pečiatky, vydaného nekompetentným. (O platnosti rozhodnutia rozhoduje súd na základe mojej žaloby z decembra min. roku.)Na základe toho rozhodnutia z 11.2.2010 som dostala k 1.12.2011 výpoveď. Predchádzal jej však rozhovor s p. Pollákom, ktorý si ma počas práceneschopnosti predvolal a oznámil, že so mnou neráta a hrubým nátlakom sa ma snažil presvedčiť aby som dobrovoľne odišla. Viackrát zdôraznil, že potrebuje miesta pre svojich ľudí, ktorým môže dôverovať. Mne oznámil, že aj tak zomriem (som ZŤP, 50%-ný invalid po 3 mozgových infarktoch)a to vraj 4. apríla, preto si mám život užívať. Odporúčal mi ísť kopať záhradu. Teraz je oblasť pedagogická obsadená na USVRK nepedagógmi, ktorí nikdy neučili a teda nemôžu školám poskytnúť poradenstvo. Rómovia z Čiernej nad Tisou sa na mňa nešťastní obrátili s tým, že počas návštevy pracovníkov košickej kancelárie na ich maďarsky položené otázky na čo boli zvyknutí, boli vraj okríknutí, že na Slovensku sa má hovoriť po Slovensky. Považujete za správne takéto riešenie rómskej problematiky?
Tkáčiková Eva
Baloghova