Svätica, ktorú miloval svet sa narodila pred 109 rokmi.

Foto: AP/B. Das/ A. Tarantino

Blahoslavená Matka Tereza, známa aj ako Terézia z Kalkaty, vlastným menom Agnes Gonxha Bojaxhiu (1910-1997), sa celý život venovala práci medzi najúbohejšími z úbohých. Volanie k tejto práci pocítila v septembri 1946, keď vlakom cestovala z Kalkaty do Dárdžilingu.

Po štúdiách na Londýnskej škole hospodárských a politických vied vstúpila roku 1928 do írskeho rádu loretánskych sestier v Dubline. Po šiestich mesiacoch prípravy ju vyslali do Indie, kde sa časom stala rektorkou kolégia rádu v Kalkate.



V roku 1946 sa usadila v chudobných štvrtiach mesta spolu so svojimi prívrženkyňami, čo dalo v roku 1948 podnet pre vznik neskoršieho rádu Misionárok lásky. V roku 1950 uznal pápež Pius XII. novú rehoľu, ktorá pomáha chorým na tuberkulózu, smrteľne chorým a umierajúcim, malomocným, duševne chorým a deťom. Kvôli svojmu zoslabenému zdraviu sa v januári tohto roku vzdala vedenia rádu Misionárok lásky, na čele ktorého stála 47 rokov.



V roku 1979 sa stala za svoju činnosť popri iných cenách aj laureátkou Nobelovej ceny za mier a roku 1992 dostala cenu UNESCO za výchovu k mieru. Dňa 14. mája 1990 navštívila Matka Tereza aj Slovensko, aby otvorila prvý dom svojej rehole v Čadci. V roku 1991 mal rád na celom svete 3 370 sestier v 443 pobočkách.



V pokročilejšom veku začali prenasledovať Matku Terezu zdravotné problémy. V roku 1983 a najmä 1989 prekonala ťažké srdcové infarkty, preto jej v roku 1989 voperovali kardiostimulátor. V januári 1992 začala mať aj pľúcne problémy a museli ju hospitalizovať. V máji roku 1993 si pri páde zlomila tri rebrá, hospitalizovali ju a po operácii srdca v septembri 1993 prekonala v dillíjskej nemocnici aj maláriu.

Nositeľka Nobelovej ceny za mier skonala 5. septembra 1997 v materskom dome v Kalkate. Blahorečil ju 19. októbra 2003 pápež Ján Pavol II.