Dagmara Študyová: Rómka z Giraltoviec, ktorá dohliada na bezpečnosť tisícok cestujúcich!

Dagmara Študyová vyštudovala Technickú univerzitu v Košiciach. Foto: D. Študyová

Dagmara, pochádzate z Giraltoviec a už od detstva ste boli ambiciózna. Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli venovať štúdiu než voľným aktivitám?

Áno, pochádzam z Giraltoviec, tam som aj vyrástla. Absolvovala som tam základnú školu aj gymnázium. Od malička som chcela študovať na vysokej škole a celý život som bola vedená mojou rodinou k tomu, aby som to dosiahla. To mi veľmi pomohlo, lebo som nikdy nemala pocit, že to nevyjde alebo to nebude dobré, a teda nebol dôvod vzdať to.

Študovali ste na Technickej univerzite v Košiciach s túžbou pracovať s lietadlami. Čo vás na tomto smere najviac fascinovalo?

Už na strednej škole som rozmýšľala, čo bude ďalej a kam ísť. Postupne som zisťovala, že ma niektoré predmety nebavia a nie som v nich až taká dobrá ako niektorí spolužiaci, tak som na to išla systematicky. Najviac ma bavili cudzie jazyky a ani matematika či fyzika mi nerobila veľký problém. Technická univerzita je kvalitná škola v Košiciach a leteckú fakultu som si vybrala, lebo to bolo niečo úplne nepoznané. V našich končinách nepoznám človeka, ktorý by sa tomuto venoval. Veľmi ma to zaujalo, tak som si povedala, že to vyskúšam, a nakoniec ma prijali a mňa to tam veľmi bavilo.

Aké boli vaše začiatky a prečo ste sa rozhodli presťahovať za prácou práve do Bratislavy?

Začiatky boli dosť ťažké, hlavne čo sa týka bývania a existovania úplne bez rodiny a známych. Vôbec som nemyslela na odchod, vedela som, že sa to zmení, len na to potrebujem čas. Taktiež ma hnala myšlienka, že u nás doma na mňa žiadna práca nečaká, keďže som už poslala životopisy asi všade, vrátane letísk na východe Slovenska. Letisko M. R. Štefánika bola posledná možnosť a práve táto bola úspešná.

Čo bolo vaším snom pri práci s lietadlami? Čo vás pritiahlo k tejto práci a aké prekážky ste museli prekonať?

Mojím snom bolo stať sa riadiacim letovej prevádzky, ľudovo povedané dispečerom na veži. Fascinovala ma na tom tá inakosť. Toto povolanie je od ostatných dosť odlišné a jedinečné. Počas štúdia som do toho viac nakukla a ešte viac ma to nadchlo. Zatiaľ sa mi nepodarilo dostať sa tam, ale dúfam, že raz sa to podarí. Moju terajšiu prácu mám rada a som spokojná. Aj tu som musela vynaložiť dosť úsilia, aby si ma tam nechali a boli so mnou spokojní. Na začiatku je to kopec informácií, školení a skúšok, ktoré som zvládla a dostatočne preukázala, že som schopná uniesť tú veľkú zodpovednosť.

Práca na bezpečnostnej kontrole je náročná a zodpovedná. Čo považujete za najväčšiu výzvu vo svojej práci?

Za tie roky je už málo vecí, ktoré ma v práci prekvapia, ale najväčšou výzvou alebo najväčší strach mám z teroristických útokov. Veľa ľudí si povie, že u nás sa také veci nerobia, ale my sme školení na takéto udalosti a vždy rátame s takouto možnosťou, preto sme na pasažierov prísni. Dúfam, že sa nič také nikdy u nás nestane.

Ako vás vníma komunita v Giraltovciach, kde ste vyrastali? Čo pre vás znamená byť vzorom pre mladých ľudí?

Neviem presne, čo si o mne ľudia myslia, ale myslím si, že ma vnímajú ako rozumného človeka, ktorý má zázemie a usporiadaný život. Neviem, či som vzorom pre mladých ľudí, keďže veľa mladých a vzdelaných ľudí v mojom rodisku nie je, čo je dosť smutné. Ale keď sa mnou inšpiroval aspoň jeden, tak som rada.

Ako zvládate kombináciu praxe, ktorú potrebujete na dosiahnutie vyšších pozícií, s vašou aktuálnou prácou?

Čo sa týka praxe, tak tej mám už dosť. Dosť aj na to, aby som vykonávala vyššiu pozíciu na letisku. No zatiaľ som sa o vyššiu pozíciu neuchádzala, keďže som spokojná a vedenie oddelenia mi viackrát dalo najavo, že som potrebná na tomto mieste, hlavne z hľadiska zaškoľovania nových kolegov a uvedenia ich do pracovného procesu, lebo dobré pracovné návyky sú dôležité.

Čo vás motivuje pokračovať a neustále sa zdokonaľovať, aj keď cesta nemusí byť vždy jednoduchá?

Vždy sa snažím rozmýšľať pozitívne a aj keď sa niekedy niečo nepodarí, tak si poviem, že všetko zlé je na niečo dobré. Nikdy nič, čo stojí za to, nie je jednoduché, takže čím ťažšie veci, tým viac ma to zaujíma a chcem sa v tom zdokonaliť.

Máte v práci nejaký nezabudnuteľný moment alebo skúsenosť, ktorá vám zostala v pamäti?

Nemám nejaký jedinečný zážitok. Väčšinou sa nejaké udalosti, ktoré sa nám zdali výnimočné, neskôr zopakovali, takže za tie odpracované roky ma už asi nič neprekvapí. A my máme mlčanlivosť, takže nemôžeme verejne hovoriť o nejakých raritách z praxe, ale vyskytujú sa.