Smutná správa. Zomrel uznávaný básnik Dezider Banga.

Foto: Ľuboš Pilc

Dezider BANGA sa narodil 24. augusta 1939 v Hradišti. Do základnej a strednej školy chodil v Uhorskom neďaleko Poltára. Učiteľské vzdelanie získal na Pedagogickej škole v Krupine. Potom študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií šesť rokov pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trebišove a desať rokov ako dramaturg Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach.

Roku 1979 odišiel do Bratislavy a stal sa redaktorom, od roku 1986 šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika v roku 1990. Potom bol predsedom občianskeho združenia Romani kultura a šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, ktoré vydáva toto združenie rómskeho etnika v Slovenskej republike. Podnikal v oblasti polygrafického priemyslu, bol majiteľom kníhtlačiarne. Žil v Bratislave.

Prvé básne a rozprávky z rómskej ľudovej slovesnosti začal publikovať v prvej polovici šesťdesiatych rokov v súdobých časopisoch. Rozsiahlejším cyklom básní sa po prvý raz predstavil v generačnom zborníku mladej poézie Dúfam, že nevyrušujem, Eva (1963). V samostatnom básnickom debute Záružlie a lekno (1967) sa prezentoval ako básnik spontánneho lyrizmu, v tematickej i poetologickej rovine otvorene sa hlásiaci k inšpiračným zdrojom rómskej ľudovej slovesnosti, no zároveň racionálne využívajúci zistenia modernej európskej poézie, najmä poetizmu. Z tematického hľadiska tu dominuje prírodná, ľúbostná a sociálna lyrika s výrazným baladickým ladením. Podobnú poetiku i tematické oblasti prezentoval aj v zbierkach Rozhovory s nocou a Modrá búrka (obe 1970).

Po dlhšom časovom odstupe vydal básnickú zbierku Horiaca višňa (1983). Aj v nej potvrdil predchádzajúcu ustálenosť svojej poetiky a obsahovo-tematické zameranie, vychádzajúce zo spomienok na detstvo a mladosť. Vo viacerých básniach zbierky však konfrontuje svoju sociálnu skúsenosť so zmeneným sociálnym zázemím vlastných detí. Výbery z poézie Dezidera Bangu vyšli pod názvami Magnólie zhasínajú (1989) a Lyrika (1992). Druhý výber však rozšíril o nový, doteraz nepublikovaný cyklus básní Lúčenie s ohňom.

Dezider Banga bol aj výrazným zberateľom a prekladateľom rómskej poézie a rómskych ľudových rozprávok. Výber z rómskej ľudovej poézie publikoval v zbierke Pieseň nad vetrom (1964) a výber z rómskych ľudových rozprávok v knihe pre deti Čierny vlas (1970) a v rozsiahlej antológii rómskych ľudových rozprávok Paramisa (1993). Zostavil a autorsky prispel aj do antológie rómskej poézie Verše z vrbiny (1993), ktorá obsahuje poéziu našich, ale aj zahraničných rómskych básnikov. Pre najmladších žiakov rómskeho pôvodu autorsky pripravil Rómsky šlabikár (1993) a učebnicu Maľovaná rómčina (19971.

Významnou súčasťou tvorivých záujmov D. Bangu bola aj televízna tvorba pre deti a mládež. Napísal rozprávkové hry Epaš (1969), Čierny vlas, Tehliara kráľ, Barborkin pavúk (všetky 1972), Dievča s ružami v šľapajach (1978) a seriály večerníčkov Buroviarko (1971), Rozprávky z dlane (1972), Slimáčik bubienok (1977) a Rozprávky z lúky (1979). 

V roku 2009 mu prezident SR udelil Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry.