REFERENDUM: Ponuka RIS na mobilizáciu rómskych občanov sa Sulíkovi nepozdávala
foto TASR
Na otázku, či tým išlo o formu úplatku, Sulík reagoval, že to nepovedal a ani by si to nikdy nedovolil povedať. "Jednoducho tam bolo nejaké spojenie, že projekty na riešenie rómskej problematiky financované z nejakých fondov boli súčasťou návrhu. Celé sa mi to nepozdávalo, a preto som na tú ponuku nereflektoval," ozrejmil.
Patkoló pre TASR uviedol, že ide o nepochopenie zo strany predsedu SaS. Zdôraznil, že mobilizácia rómskych občanov im bola ponúknutá zadarmo. Náklady s tým spojené mali hradiť rómske občianske združenia. Poznamenal, že RIS potrebovala iba propagačný materiál. V rámci svojho návrhu zadefinovali, koľko by celá kampaň stála a ako by prebiehala. "Išlo o spoluprácu, lebo rómske organizácie sú v takej situácii, že musíme spolupracovať s každou vládou, bez ohľadu na to, kto v nej je," upozornil.
Potvrdil, že sa so štátnou tajomníčkou stretol, ale o žiadnych projektoch ani riešení rómskej problematiky reč nebola. Nicholsonová mu mala následne oznámiť, že ponuku neakceptujú, keďže sa podľa Patkolóa nechceli cítiť zaviazaní rómskym občianskym združeniam. "Ponúkli sme im priateľskú ruku, ktorú odmietli. Zachovali sa veľmi nepoliticky. Bolo na nich vidno, že de facto na referendum rezignovali a že im je jedno, ako sa skončí," podčiarkol predseda RIS.
V poradí siedmy plebiscit v histórii SR nebol platný, keďže sa na ňom zúčastnilo iba 22,84 percenta hlasujúcich. Nejde však o referendum s najnižšou účasťou. To bolo v októbri 1994, keď dosiahla 19,96 percenta. Občania sa v ňom vyjadrovali k tomu, či súhlasia s prijatím zákona o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii. Všeľudové hlasovanie s druhou historicky najnižšou účasťou bolo vyhlásené na november 2000. Iba 20,03 percenta oprávnených ľudí vtedy vyslovilo svoj postoj k vypísaniu predčasných parlamentných volieb. Referendu predchádzala petičná akcia organizovaná HZDS a SNS. Dosiaľ jediný úspešný plebiscit sa uskutočnil v máji 2003, keď účasť presiahla zákonom stanovenú vyše 50-percentnú hranicu. Svoj názor na začlenenie sa Slovenska do Európskej únie prišlo vyjadriť 52,15 percenta oprávnených občanov.
