NRSR: Žehrania vyzývajú parlament, aby im umožnil rozdeliť obec

foto TASR

Novela by totiž vytvorila možnosť oddeliť tieto časti obce od sídliska Dreveník, obývaného Rómami. Predstavitelia OZ Nová Žehra to uviedli dnes na spoločnej tlačovej konferencii s Radoslavom Procházkom. Podľa bývalého starostu Žehry Františka Hadušovského pritom nejde o etnický problém, keďže Rómovia žijú aj v centrálnej časti obce. Obec Žehra sa skladá z troch samostatných častí vzdialených od seba niekoľko kilometrov, centrálnej časti, časti Hodkovce a sídliska Dreveník. "Rómovia, ktorí bývajú v centrálnej časti Žehry tiež prispievajú do spoločnej kasy," povedal Hadušovský. Problém je, že zatiaľ čo centrálna časť obce s 296 obyvateľmi a Hodkovce s počtom obyvateľov 193 vyprodukujú väčšinu zdrojov, spotrebúva ich najmä rómske sídlisko Dreveník s 1547 obyvateľmi. "Štát v časti Dreveník postavil zadarmo sídlisko pre Rómov, kde je 140 bytov s kompletnou infraštruktúrou, lepšou, ako má centrálna časť obce," povedal Hadušovský s tým, že je tam "neskutočný neporiadok", obyvatelia neplatia dane, ani nájomné.

"V roku 1998 sme v obci Žehra mali prvého rómskeho starostu na Slovensku. Je treba sa poučiť z vývoja v Žehre," doplnil Hadušovského predseda občianskeho združenia Nová Žehra Miloš Pacovský. Dodal, že hoci prvý rómsky starosta nemal ukončené základné vzdelanie a "veľa toho neurobil", vzťahy s ním neboli vyhrotené. Od roku 2006 sa však podľa neho situácia zhoršuje, komunálne voľby sa na základe rozhodnutia ústavného súdu dokonca museli opakovať. Hoci sa napokon po dvanástich rokoch do obecného zastupiteľstva dostali aj poslanci z centrálnej časti Žehry a Hodkoviec, nie je ich dosť na to, aby mohli zásadnejšie ovplyvňovať chod obce.

V liste Národnej rade (NR) SR predstavitelia OZ Nová Žehra konštatujú, že z informácií poskytnutých Obecným úradom v Žehre "je zrejmé, že finančné prostriedky obce sú využívané nezákonne, nehospodárne a neefektívne". Dokladujú to zoznamom pochybení od nesprávneho využitia štátnej dotácie na vytvorenie sociálneho podniku, financovania odberu vody a elektrickej energie na sídlisku Dreveník z obecných peňazí, odpustenia nedoplatkov na nájomnom obyvateľom Dreveníka až po odpredaj obecného majetku priamym zadaním starostovi Ivanovi Mižigárovi, ktorý riadi obec, hoci nemá ukončené ani základné vzdelanie. Za problém považujú aj zadĺženosť obce, ktorá dosiahla výšku 181.130 eur.

Starosta podľa predstaviteľov obce nezvoláva zasadnutia poslancov obecného zastupiteľsta ani v zákonnej lehote troch mesiacov, nezverejňuje povinné údaje, nereaguje ani na žiadosti v zmysle infozákona. "V tomto funkčnom období novozvolené obecné zastupiteľstvo neprijalo za jedenásť mesiacov ani jedno nariadenie, štatút, rozpočet, rokovací poriadok, ani žiaden iný dokument, okrem uznesenia o schválení platu starostu obce. Obec Žehra už osem mesiacov nemá hlavného kontrolóra," konštatuje sa v otvorenom liste.

Upozornenia na porušovanie zákonov zo strany OZ Nová Žehra rôznym štátnym inštitúciám zatiaľ podľa jeho členov nepriniesli žiadne riešenie. Ak aj obec dostane od niektorej inštitúcie pokutu za porušovanie zákona, de facto ju zaplatia zasa len tí obyvatelia obce, ktorí do jej rozpočtu prispievajú. Ako priznal Hadušovský, aktuálne majú v obci kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). "Kontrolóri NKÚ prišli v doprovode dvoch policajných áut," povedal Hadušovský, podľa ktorého bol policajný sprievod zbytočný, až také problematické vzťahy, ktoré by si vyžadovali policajnú ochranu kontrolórov podľa neho v obci nie sú. Predstavitelia OZ Nová Žehra preto apelujú na zákonodarcov, aby schválili novelu z dielne poslancov KDH, ktorá by im umožnila oddeliť svoje časti obce od sídliska Dreveník. "Chceme, aby sme si mohli zvoliť vlastnú samosprávu," povedal Pacovský.

Procházkov a Žitňanskej návrh vytvára v odôvodnených prípadoch verejného záujmu, najmä ak vedenie obce porušuje nejakú povinnosť ustanovenú zákonom a tým poškodzuje obec, alebo jej časť, výnimku z pravidla, podľa ktorého musí mať každá z častí obce po rozdelení aspoň 3000 obyvateľov. "Niekedy pravidlo potrebuje výnimku, aby ostalo zmysluplným," povedal Procházka, ktorý súhlasí s tým, že vo všeobecnosti je v záujme štátu skôr spájanie, ako rozdeľovanie obcí. Novela umožní rozdelenie len v prípadoch, keď sú jednotlivé časti obce katastrálne oddelené. V prípadoch, keď je problémová časť katastrálne súčasťou celku obce, neumožní rozdelenie ani táto novela. "Nechceli sme spustiť kaskádový efekt drobenia obcí," upozornil Procházka, podľa ktorého ide naozaj o právnu úpravu pre výnimočné prípady.

Odčleniť časť od pôvodnej obce má byť možné na základe petície skupiny oprávnených voličov dotknutej časti, ktorá sa chce osamostatniť, a následného miestneho referenda, ktoré sa vykoná len v dotknutej časti obce. Procházka a Žitňanská mysleli aj na situáciu, ak obecné zastupiteľstvo odmietne referendum o odčlenení vyhlásiť, hoci tak podľa zákona má urobiť. V tom prípade novela zveruje príslušnému obvodnému úradu kompetenciu namiesto obce na návrh oprávnených osôb a na náklady obce vykonať miestne referendum. Na základe výsledkov referenda vznikne dohoda o rozdelení obce a vláda potom môže obec rozdeliť. Ak by vedenie obce nesúhlasilo s rozdelením a nechcelo participovať na dohode, jeho úlohu môže prevziať súd.