Belgické médiá: Slovenskí Rómovia v Bruseli vzbudzujú ľútosť i pohoršenie

ilustračné foto TASR

Brusel 23. septembra 2011 (TASR) - Belgické médiá takmer každý deň prinášajú nové správy o desiatkach Rómov zo strednej Európy, ktorí sa usadili v širšom centre Bruselu a nejavia najmenšie náznaky odchodu domov ani napriek tomu, že sa belgické úrady o nich takmer nestarajú a pobyt v Bruseli im momentálne neprináša nijaké výhody.

Správy belgickej tlače sa zo dňa na deň rôznia. Pred tromi dňami belgický rozhlas i televízia hovorili o 72 Rómoch pôvodom z Českej republiky, ktorých polícia vyhostila z priestorov železničnej stanice Gare du Nord.

Vo štvrtok denník La Derniere Heure, odvolávajúc sa na tlačovú agentúru Belga, uvádzal už iba 40 Rómov, z toho 22 detí, prevažne slovenského pôvodu, ktorí najskôr okupovali priestory parku Maximilien a postávali pred budovou Federálnej agentúry pre žiadosti o azyl (Fedasil) a neskôr sa presťahovali na námestie Gaucheret.

Na ich etnicite nakoniec ani tak nezáleží, pokiaľ pochádzajú z niektorého členského štátu Európskej únie. V tom prípade ich belgické úrady musia evidovať iba ako turistov - ktorí sa správajú nemiestne, spávajú v parku a čakajú na akúkoľvek pomoc od úradov. Zatiaľ jedinú pomoc, ktorú skupina Rómov dostala, je autobus, čo pre nich vybavil Bernard De Vos, hlavný delegát pre detské práva v Belgicku. A aj to len preto, že viaceré z rómskych detí vykazujú známky podchladenia.

Ako uviedla agentúra Belga, Rómovia prespávajú v autobuse na striedačku. Cez deň sú na námestí Gaucheret, kde v podchode a popri stenách budov navŕšili svoje kufre, tašky, škatule, igelitky a detské kočíky. Cez to všetko sa povaľujú ich kusy oblečenia. Dospelí Rómovia väčšinou posedávajú na kufroch a fajčia, kým ich deti pobehujú okolo, snažia sa hrať, s čím sa dá, a podľa všetkého si neuvedomujú vážnosť situácie, v ktorej sa ocitli.

Benoit Van Der Meerschen z Centra pre laické akcie v správe, ktorú centrum zavesilo aj na portál YouTube, s ľútosťou tvrdí, že prisťahovalci sa nachádzajú v prekérnej situácii, keď sa nikto o ich nestará. Doterajší verbálny pingpong medzi lokálnou a regionálnou samosprávou a federálnymi úradmi podľa neho nepriniesli žiaden konkrétny výsledok. Úrady jednoducho nevedia, čo s nimi.

Viaceré belgické úrady na ochranu ľudských práv kritizujú mestskú správu vo štvrti Schaerbek, že nechala Rómov vysťahovať zo stanice - kde boli chránení pred zlým počasím a chladom - bez toho, aby im ponúkla dôstojné náhradné riešenie. Práve združenia a organizácie na ochranu ľudských práv a detí sa doteraz postarali o zbierky pre prisťahovalcov, ktorí dostali nové deky a teplé oblečenie, nejaké potraviny a základné hygienické potreby.

Pierre Verbeeren, riaditeľ organizácie Lekári sveta, tvrdí, že mnohé z rómskych detí majú zápal dýchacích ciest, čo sa u nich môže stať chronickým problémom kvôli pretrvávajúcim zlým podmienkam, v ktorých žijú. Ďalšie zdravotné problémy sa podľa neho týkajú kožných ochorení, stresu a úbytku na telesnej váhe. Dodal, že podľa všetkého sa ich celkový zdravotný stav môže iba zhoršovať.
Medzitým sa na internetových portáloch belgickej tlače rozpútala intenzívna diskusia čitateľov. Väčšina z nich je rozhorčených a zastáva názor, že Belgicko "nie je Matka Tereza", že takíto prišelci sú iba ďalšou záťažou pre belgických daňových poplatníkov, a že by sa Rómovia mali čo najskôr vrátiť do krajiny svojho pôvodu, lebo pre Belgicko nebudú ani pracovať, ani platiť dane.