Ikonický film Ružové sny má 42 rokov. Ako sa zmenili vtedajšie herecké hviezdy?


foto: D.H.

Slovenský režisér a scenárista Dušan Hanák začal nakrúcať filmy po sovietskej okupácii bývalého Československa v roku 1968, pričom viaceré z nich boli hneď po svojom vzniku zakázané.

Divákov zaujala režisérova snímka Ružové sny (1976). Film ocenili na 12. MFF v iránskom Teheráne a získal aj cenu Grand Prix na 2. MFF v Alés vo Francúzsku.

"Predtým tu nebol žiaden film o Rómoch. A mňa vždy zaujímali ľudia na okraji spoločnosti. My sme chceli Ružovými snami povedať v tej vyprázdnenej a depresívnej dobe, že dobrý človek ešte žije a chceli sme ho hľadať aj v rómskej komunite", zaspomínal si režisér Hanák v jednom z publikovaných rozhovorov. 

Peotický obraz lásky dedinského poštára Jakuba a mladučkej Rómky Jolanky alebo „Rómeo a Júlia“ na dedine bez tragického vyvrcholenia, pričom znepriatelené veronské rody nahradila nevraživosť domácich vidieckych komunít – „bielych“ a Rómov, ktorí všemožne komplikujú mladým život. Tak by sa dala charakterizovať táto legendárna snímka Dušana Hanáka. 

S filmom sa spájajú nielen významné herecké osobnosti, ako Iva Bittová či Juraj Nvota, ale aj piesne, ktoré zľudoveli. Ide napríklad skladbu s názvom O poštaris avel.  Vo filme si zahrala aj speváčka Věra Bílá.

Ako vyzerajú herecké hviezdy po 42 rokoch?

Hlavnú postavu vo filme stvárnila Iva Bittová, sestra speváčky Idy Kelarovej. Hlavnú mužskú postavu zase stvárnil Juraj Nvota, ktorého dnes poznáme už ako režiséra (pozn. red.: bývalý manžel herečky Anny Šiškovej, otec Doroty Nvotovej).



Neprehliadnite

Jednorazový štátny sviatok na výročie vzniku ČSR tripartita nepodporila
Trnava: Na Nádvorí ožil rómsky magický realizmus v podaní Viktora Horjána.
ECRI upozornila Chorvátov na nenávistné prejavy voči Srbom, Rómom a LGBT.
ŽILINA: Poslanci ŽSK zriadili nadáciu na podporu rodiny.
banner
banner