UMENIE: Rómske umenie nie je len o speve a tanci, myslí si abstraktný maliar Miloš Rác.

„Časť mojich sôch je v rómskych múzeách, obrazy okrem výstav môžu spoznávať aj návštevníci niekoľkých považskobystrických kaviarní, ktorým som ich požičal. V tomto roku ma čaká niekoľko vernisáží, od Považskej Bystrice, cez Martin, ale aj v múzeu v Brne a sľúbenú mám aj výstavu na veľvyslanectve vo Viedni,“ priblížil Rác pre TASR svoje plány na tento rok.

Jedným dychom však dodal, že predstaviť diela verejnosti nie je jednoduché, na všetko treba financie, ktoré v tejto oblasti umenia chýbajú. „Rómovia sú tak zaškatuľkovaní, že sa to točí stále len okolo hudby, tanca a spevu, ako keby nič iné neexistovalo. My však dokážeme robiť aj iné veci. I preto chodím po výstavách, aby som ľuďom svoje diela predstavil. Abstraktné umenie je vo svete veľmi populárne. Na rozdiel od hudby, nie je tento umelecký priestor vôbec podporovaný, čo je veľká škoda. Je veľa mladých nadaných Rómov, bohužiaľ, toto umenie je drahé a nie je viditeľné, nie je sprostredkované ľuďom,“ zdôraznil amatérsky umelec.

Najviac hrdý je na sochu Jána Kronera z rozprávky Nebojsa, ktorému ako považskobystrickému rodákovi chcel vzdať hold za jeho umeleckú prácu. Ďalším jeho obľúbeným dielom je Hrbáčik pre šťastie, sochársky stvárnil aj hudobníka Jozefa Ráža, tomu svoje dielo daroval. „Mne sa páči každá hudba, ktorá ma chytí za srdce a Jožka som vymodeloval preto, lebo jeho hudba sa mi páči. Pri jeho hudbe sme prešli tou pubertou úplne hladko. Mám rád aj rómsku hudbu, je to taká naša srdcovka, cigánska hudba je pekná,“ zdôraznil Rác.

Zatiaľ mu v jeho umeleckej činnosti podľa vlastných slov pomáha mesto Považská Bystrica, poskytlo mu priestory na maľovanie a tvorenie sôch. „Som im vďačný, že mi takto pomohli, že som sa mohol dostať z garáže, kde som začínal. Pokúsim sa tento rok získať grant, možno oslovím aj samosprávny kraj,“ doplnil rómsky umelec.