ALEXANDER DAŠKO: Ak Rómom dáme prácu, zlepší sa ich život.

foto A.D.

Meno a priezvisko: Alexander Daško

Trvalý pobyt: Banská Bystrica

Ukončené najvyššie vzdelanie: Mgr.

Rodinný stav: ženatý, tri deti

Kandidát na poslanca NR SR: Smer-SD, č. 147

Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do politiky?

Politika vstúpila do mňa. Pochádzam z viacpočetnej rómskej rodiny. Vyrastal som v rómskej osade na Horehroní v Čiernom Balogu. Inklinoval som od malička k hudbe a tá ma sprevádza a dúfam, že bude až do konca môjho života. Hovorí sa, že hudba je najlepším liekom na bolesť.

Bolestnou ostala aj situácia s Rómami dva, tri roky po nežnej revolúcii. Postupne sa situácia s Rómami začala komplikovať  a naberať rozmery hraničiace s dôstojnosťou ich životov. To aká je u Rómov chudoba a ako sú aj sociálne vylúčení, to je šokujúce a  kvôli tomu som sa rozhodol aktívne vstúpiť do politiky. Zmeniť, zlepšiť ich životy je pre mňa veľkou výzvou, odhodlaním a poslaním zároveň. Som presvedčený o tom, že ak sa Rómom vytvoria podmienky pre ich uplatnenie sa na trhu práce, dostanú prácu, zlepši sa ich celkový život a budú to pozitívne vnímať aj nerómovia.

Musím priznať, že rozhodnutie vstúpiť aktívne do politiky padlo aj vďaka mojej manželke Oľge. Je to Ruska, a keď som spoznával ruskú kultúru, tradície, zvyky a vôbec ich zmýšľania, nám Rómov inač veľmi podobným, som si kládol otázku, prečo v Rusku majú na Rómov - Cigánov iný pohľad? Vážia si ich a nie sú na najnižšom schodíku  spoločnosti. Rovnako aj my na Slovensku máme, nie málo Rómov, ktorí sú vzorovými občanmi, či už sú umelci, doktori, učitelia, právnici, ale poctiví pracujúci ľudia v továrňach a nezabúdajme aj na súkromníkov. Obklopujem sa priateľmi, Rómami, z prostredia, kde títo aktívne fungujú v tejto rómskej téme, čo, to som sa o histórii Rómov dočítal a osobne naozaj nevníma pomenovanie „cigán“ ako hanlivý výraz, ale úplne chápem, že niektorí to tak vnímajú. Rozumiem aj tomu, prečo majú nerómovia slovo „cigán“ tak zažitý, ale aj „národovcom Rómov“, ktorí to vnímajú ako dehonestáciu – cigáň rovná sa zlodej, asociál, teda v našej krajine.

Ale mám zato, že Rómovia, či Cigáni, v našej krajine, ako aj v Európe, majú „dôležitejšie témy“ problémy, na ktoré treba sústrediť čas, energiu aj financie. Darmo budete realizovať „osvetový“ program, školenie v rómskej osade, prečo nie sú už „cigánmi“ lebo 1971 v Anglicku sa na sneme Rómov  prijal názov Róm a rómska vlajka, sú to istotne veľmi podstatné veci, ale ak nemajú strechu nad hlavou, elektriku, pitnú vodu, deti nechodia do školy...a hlavne, keď nemajú prácu! Tak im toto „duchovne a národne“ životy neobráti k lepšiemu.  

Prečo danú situáciu zmeníte práve vy?

Viac hláv, viac rozumu, týmto by som sa rád riadil aj ja. Nie na úkor toho koľko šikovných ľudí budem oslovovať v tejto práci, ale akí odborníci to budú s ktorými by som sa rád obklopil a snažil sa nesklamať voličov, ktorí mi dajú svoj hlas.

Zameral by som sa na najpodstatnejšiu oblasť, a tou je z môjho pohľadu oblasť zamestnanosti. Musím sa však na vec pozerať pragmaticky a brať do úvahy aj silné pôsobenie fenoménov, akými sú úžera a exekúcie. Bude to náročná práca. Zlepšovať vzdelávací systém aby boli pripravovaní na trh práce. Bude potrebne pracovať ešte lepšie s úradmi práce, pracovnými agentúrami. Pripraviť priestor pre vznik a rozvoj obecných podnikov, stimuly – nejaké výhody pre to aby firmy zamestnali našich Rómov. No a určite by som sa pustil do toho aby sa začali v živote, reálnom živote a nie na papieri ukazovať tzv. uplatňovanie zásad dočasných vyrovnávacích opatrení, antidiskriminačný zákon – kvóty, ktoré pomôžu Rómom! Netreba zabúdať aj na strašné exekúcie, ktoré sa dedia už generačne! A úžeru, ktorá život Rómom neskutočne komplikuje.

Chcel by som vytvoriť aj priestor na to aby silné rómske organizácie, občianske združenia vstupovali do tejto práce, napríklad aj tým, že by sa uchádzali o Národne projekty, kde by dokázali zamestnávať Rómov /terénna sociálna práca, komunitné centra/  a hlavne aby po skončení projektov prevzal túto úlohu systémovo štát, mesta a obce, jednoducho aby sa vytvorili finančné zdroje v štátnom rozpočte.V čase kedy sa bude chýliť ku koncu programového obdobia 2020.  Malo by sa vo veľkom začať vzdelávanie smerom k zamestnávateľom, firmám aj úradom práce,  proti diskriminácií keď sa ten ktorý Róm uchádza o pracovne miesto. V parlamente by som predkladal návrhy, ktoré by mali Rómom zlepšiť život.

Existuje Stratégia 2020 a tá je podľa mňa dobre spracovaná. Aj napriek faktu, že som osobne presvedčený o tom, že toto je problém chudoby, by som veci riešil  pre osoh každého jedinca, ktorý sa dostal pod hraničné pásmo chudoby, ale tváriť sa, že na úradoch práce máme zo 100 % evidovaných nezamestnaných len dva percenta Rómov by bol smiešne.  

Na Slovensku sa štatisticky hlási k svojej národnosti iba necelých 90-tisíc Rómov. Realizovaným výskumom tzv. Atlas rómskych komunít sa však v roku 2004 a neskôr aj v roku 2013 dopracovalo na Slovensku k číslu 360-tisíc.

Odlišná kultúra, neskutočná chudoba, otrasné podmienky v rómskych osadách, smeruje logicky k neprispôsobilosti a spôsobuje sociálny rozdiel a tým sa aj automaticky ukazujú vzťahy medzi Rómami a majoritnou populáciou tak ako ich vykresľujú média. Určite by som však zastával a to podčiarkujem, sociálnu politiku pre všetkých, teda aby sa efektívnosť dotýkala hlavne Rómov, ale rovnako dopadalo jej ovocie aj na nerómov. Bez akéhokoľvek rozdielu, pretože hladné rómske dieťa nie je o nič menej hladné ako nerómske.

Myslíte si, že vám k tomu pomôže politická strana, za ktorú kandidujete?

Ak by som o o tom pochyboval, tak by som nemal „na tričku“ číslo 147. Vnímam fakt, že som sa dostal na kandidátnu listinu SMERU aj preto lebo v minulom volebnom období nemali vo svojich radoch Róma, ktorý by sa tejto agendy ujal a následne ponúkli post splnomocnenca opozícii. Aj to svedčilo o tom, ž SMER je politickou stranou, ktorá umožnila opozičnej strane vziať túto agendu pevne do rúk, a tú mal Róm, ktorého v strane majú. Aby to nebolo, jednoducho povedané „o Rómoch bez Rómov.“ Bez pomoci najsilnejšej vládnucej strany, ak SMER uspeje, by ostala moja iniciatíva poslanca NR SR síce smerovaním, navrhovaním, od toho je práca Úradu splnomocnenca  vlády SR pre rómske komunity, ale v úzkej  konštruktívnej spolupráci s týmto úradom by sme istotne dokázali za pomoci SMERU veci posúvať do lepších čísiel a reálne by sa moja politika premietla do každodenného života Rómov, ich rodín, detí, žien, dôchodcov. A čo je rovnako dôležité, aj do životov občanov majoritnej spoločnosti.

Napríklad v banskobystrickom kraji bolo v roku 2005 niečo do 330 rómskych osád. Celkovo je ich dnes na Slovensku cez tisíc, ale sú medzi nimi samozrejme zarátané aj lokality kde je žije väčšie množstvo chudobných Rómov aj v takých mestských getách. Do týchto lokalít by mala smerovať finančná pomoc. Nie som úplne stotožnený s tzv. „150tkou“ Rozumiem, že kvôli rokovaniam v Bruseli, lepšiemu vyhodnocovaniu a kontrole samotnej finančnej efektívnosti sa našiel tento model. Majú však s týmto „vybraným“ zoznamom len 150 miest a obcí problém hlavne samosprávy, občianske združenia, ktoré ostali mimo tohto zoznamu a majú oveľa väčšie počty Rómov vo svojich mestách, obciach.

Viete aké majú Rómovia na Slovensku problémy?

Je podstatné to, že o nich vie a plne si ich uvedomuje tento štát a jeho čelní predstavitelia, čo sa potvrdilo minimálne na prvej regionálnej konferencii o Rómoch konanej v Bukurešti v roku 2003 kde bolo zastúpené aj  Slovensko. Jasne deklarovalo a signalizovalo veľkú zmenu v politike voči Rómom. Ak by som o problémoch Rómov nemal tušenia, tak by som Vám musel v tejto chvíli povedať zopár všeobecných fráz. Mnou zadefinované problémy, ktorým čelia dlhodobo časť občanov druhej najpočetnejšej národnostnej menšiny v tejto krajine, je potrebné riešiť spoločne, teda bez pomoci vlády, štátu miest a obci, ale aj mimovládnymi rómskymi organizáciami v partnerstve to nepôjde. Spoločne sa musíme snažiť prelomiť kruh chudoby a zlepšiť príležitosti pre Rómov, aby sa mohli plnohodnotne zúčastňovať na ekonomickom a spoločenskom živote regiónu, aby sa dostali k práci. Slovensko má naštartovaných niekoľko skvelých pilotne odskúšaných programov, projektov a to aj vďaka čerpaniu finančných prostriedkov zo ŠF.  

Aby som však odpovedal presnejšie na Vašu otázku, tak sú to okrem zamestnania ďalšie tri základné oblasti, s ktorými zápasia naši Rómovia. Oblasť  vzdelávania, ktorá je prepojenou nádobou so zamestnaním, potom oblasť bytovej problematiky a zdravia, plus ich prierezové oblasti. Takto ich definovali dávno predo mnou aktívni ľudia, odborníci, ktorých prácu si nesmierne vážim, či už je to pani Koptová, pán Adam, pani Slobodníkova, bývalé splnomocnenkyne - pani Orgovánová, pani Botošová, a pred nimi aj po nich pôsobiaci splnomocnenci. Problémy nevyrieši určite jeden človek! Ako som už spomenul. Je ich potrebné riešiť spoločne, teda bez spolupráce medzi vládou, štátom, mestami, obcami ale aj mimovládnymi rómskymi organizáciami to nepôjde. Spoločne sa musíme snažiť prelomiť kruh chudoby a zlepšiť príležitosti pre Rómov, aby sa mohli plnohodnotne včleniť do bežného života, mali prácu, deti chodili do škôl a nemuseli odchádzať napríklad za vidinou lepšieho života do Anglicka.  V oblasti vzdelávania je rovnako potrebné pokračovať v načatej práci, smerovať financie aj politiky, programy k prístupu k povinnému vzdelaniu. Vytvárať podmienky na to aby nedochádzalo v materských školách, základných ako aj stredných k segregácii, ale integrácii, inklúzii medzi rómskymi aj nerómskymi žiakmi. Národne projekty, ktoré boli pomenované ako MRK1, MRK2 a PRINED realizoval štát cez Ministerstvo školstva a plánuje v nich pokračovať až do roku 2020. A netreba zabúdať aj na Rómov, ktorí si chcú dokončiť vzdelanie, maturity, úplne stredoškolské vzdelanie.  V oblasti zdravia sa veci rovnako posunuli za posledné roky dopredu. Pilotný projekt „Rómsky asistent detského lekára, ktorý realizovala Banskobystrická nezisková organizácia a v tomto čase si ho osvojuje štát – Ministerstvo zdravotníctva.

Projekt „Zdravé komunity“ zabezpečuje prístup k zdravotnej starostlivosti. Možno by som ešte vyvíjal „tlak“ smerom k opatreniam, ktoré majú posilniť začlenenie Rómov do systémov zdravotného poistenia, verejné informačné kampane pre zraniteľné skupiny vo všeobecnosti, treba istotne novelizovať legislatívu, teda niektoré zákony. No a situácia v oblasti bývania je viac než alarmujúca, tá je v úzkom prepojení s oblasťou zdravia, osvety. Ku príkladu, ak sa s našimi rómskymi deťmi osvetovo pracuje či už v MŠ, KC, rodičia dbajú na ich hygienu, aj keď doma tieto podmienky nemajú vytvorené. Aj v tejto oblasti sa spravil kus dobrej práce a indície smerujú k zlepšeniu životných podmienok v rómskych osadách, legalizáciou neoficiálnych osídlení, kde žijú Rómovia, aby zvýšili príležitosti nadobudnúť svoje vlastné bývanie.

Malo by sa naďalej riešiť prvotne zlepšenie infraštruktúry a prístupu k inžinierskym sieťam, ako napríklad voda, kanalizácia a elektrina. Ako jeden z najväčších úspechov na tomto poli, vnímam možnosť čerpania finančných prostriedkov nie len zo štátnych zdrojov /výnos Ministerstva NŠB/ ale aj ŠF 2020 – svojpomocná výstavba, ktorá bola vďaka úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v predchádzajúcom roku odskúšaná a stretla sa s pozitívnymi ohlasmi. Rómovia si sami stavali domčeky za stavebného dozoru a preto si k domom už od prvej tehly budujú iný vzťah, vážia si ich a nedôjde k ich postupnému chátraniu,  demoláciám. A čo by bolo najideálnejšie ak by v nich nebývali len Rómovia, ale aj nerómovia!